Umenec
Miesto narodenia Quincy, USA
Carl Andre: Biografie
Naroden: Quincy, Massachusetts (1935)
Zomrel: 24. januára 2024, New York City
Národnosť: Americká
Raný život a vzdelanie
Carl Andre sa narodil 16. septembra 1935 v Quincy v štáte Massachusetts. Jeho otec bol majstroský projektant sladovodených inštalácií pre lodný priemysel.
Vzdelanie získal v verejnom školstve v Quincy a neskôr na Phillips Academy v Andover, Massachusetts (1951–195ú3).
Práve počas štúdií na Phillips Academy nadviazal hlboké priateľstvo s Hollisom Framptonom, ktorý zásadne ovplyvnil Andreho umeleckú dráhu prostredníctvom intelektuálnych diskusí o umení a spoznávaním ďalších významných umelcov.
V rokoch 1955 až 1956 odslúžil v americkej armáde v Severnej Karolíne.
V roku 1956 sa presťahoval do New York City, kde ho Frampton predstavil Constantinovi Brâncuisimu a Frankovi Stellovi, čo neskôr v období od roku 1958 do 1960 umožnilo Andremu zdieľať spoločné štúdio so Stellom.
Umelecký rozvoj a minimalizmus
Rané vplyvy: Andreho raná tvorba v dreve bola spočiatku inšpirovaná Brâncuisim. Neskôr však dialóg s Frankom Stellou o priestore a forme zásadne zmenil jeho umelecký smer.
Počas spoločného pôsobenia v štúdiu so Stellom Andre vyvinul sériu drevených „rezaných“ sôch, ako napríklad Radial Arm Saw Cut Sculpture (1orb9) či Maple Spindle Exercise (1959). Stella vtedy s presnosťou poznamenal, že aj tie odobrané kúsky materiálu sú samotnou sochou.
V období medzi rokom 1960 a 1964 pracoval Andre ako vlakový brzdiar a sprievodca pre Pennsylvania Railroad v New Jersey. Táto skúsenosť s manuálnou prácou a disciplinovaný, usporiadaný charakter železničnej činnosti zásadne ovplyvnili jeho neskoršie sochy aj osobný štýl, ktorý sa často prejavoval nosením pracovných overalov.
V rokoch 1960 až 1965 sa Andre sústredil primárne na literárnu tvorbu, čo vyvrcholilo vydaním knihy 12 Dialogues (vydaná v roku 1980), ktorá bola kolaboratívnym dielom poézie a esejí s Hollisom Framptonom.
V roku 1965 uskon ích svoju prvú verejnú výstavu v Tibor de Nagy Gallery. Andreho tvorba sa začala pevne spájať s minimalizmom, ktorý definoval dôraz na priemyselné materiály, geometrické tvary a vzájomné priestorové vzťahy. Jeho kontroverzný kus Lever bol súčasťou kľúčovej výstavy Primary Structures v Židovskom múzeu v roku 1966.
Hlavné diela a kontroverzie
Významné sochy: Andre je uznávaný pre diela ako 144 Lead Square (1969), Twenty-Fifth Steel Cardinal (1974), Stone Field Sculpture (1977, Hartford, CT) či Lament for the Children (1976, Long Island City, NY).
„Kontroverzia s tehálami“: V roku 1972 získala britská Tate Gallery dielo Equivalent VIII, ktoré tvorilo usporiadanie ohňostrojných tehál. Toto dielo nadobudlo slávnu notoritu v roku 1976, keď bolo po publikácii v Sunday Times znečistené modým potravinárskym farbičidlom, čo vyvolalo celonárodnú debatu o súčasnom umení a jeho prístupnosti pre verejnosť.
Reprezentácia: Andreho tvorbu zastupovali prestížne galérie ako Paula Cooper Gallery (New York), Konrad Fischer Galerie (Düsseldorf a Berlín), Sadie Coles HQ (Londýn) a Yvon Lambert Gallery (Paríž).
Osobný život a odkaz
Vzťah s Anou Mendietou: Andre spoznal umelkyňu Anu Mendietu v roku 1979. V roku 1985 sa vzali, no ich vzťah skončil tragicky, keď Mendieta zomrela po páde z balkóna Andreho bytu.
Právne procesy: Andre bol obvinený z vraždy druhého stupňa v súvislosti so smrťou Mientovej, avšak v roku 1988 bol pri súdnom pojednávaní osvedčený, čo vyvolalo v umeleckom svete značný skandál.
Kritický odbor: Evolúcia kritického vnímania Andreho tvorby je dokumentovaná v zbierke About Carl Andre: Critical Texts Since 1965, ktorá obsahuje eseje a recenzie významných historikov umenia a kritikov, medzi ktorými stoja Clement Greenberg, Donald Kuspit, Lucy R. Lippard či Roberta Smith.
Smrť: Carl Andre zomrel 24. januára 2024 v New York City vo veku 88 rokov.
Múzeum
Vystavené v Milan, Italy
THAT'S CONTEMPORARY: A Milanese Hub for Contemporary Art
Milan, Italy – THAT’S CONTEMPORARY stands as a singular testament to the evolving landscape of Italian art. Founded in 2011, this innovative cultural platform isn’t merely documenting contemporary artistic endeavors; it actively cultivates an independent network connecting artists, galleries, and audiences—a deliberate departure from traditional museum models. Its mission is simple yet profound: to illuminate Milan's dynamic creative spirit and foster a deeper appreciation for modern art forms.
Mapping the Scene:
Launched as a response to the need for centralized artistic mapping, THAT’S CONTEMPORARY swiftly established itself as the go-to resource for discovering exhibitions and emerging talent within Milan.
Bridging Connections:
Unlike conventional institutions focused on preservation, THIS platform prioritizes engagement—facilitating dialogues between artists and collectors alike.
Collection Highlights & Artistic Explorations
While lacking a permanent collection in the traditional sense, THAT’S CONTEMPORARY offers visitors an immersive journey into Milanese contemporary art. The platform champions exhibitions showcasing diverse mediums—photography, sculpture, installation art—often featuring groundbreaking perspectives on societal issues and artistic experimentation. Notably, explorations of architectural spaces like Viafarini contribute to this experience, highlighting innovative approaches to gallery design and fostering stimulating conversations about artistic presentation.
Featured Works:
Among the showcased pieces are captivating artworks such as Gerhard Richter’s ‘Domplatz, Mailand,’ a masterful black & white photograph capturing Milanese grandeur—a testament to realism infused with aged aesthetic qualities.
Fashion Forward Inspiration:
Águeda Isabel Ruiz de la Prada’s ‘Dress with Synthetic-Suede Squares,’ presented during Milan Fashion Week, exemplifies the platform's commitment to showcasing artistic collaborations and pushing creative boundaries.
Notable Artists & Creative Voices
THAT’S CONTEMPORARY spotlights Italian artists who are shaping the future of art. Massimo Kaufmann, renowned for his expansive paintings, embodies the spirit of Milanese artistic tradition while simultaneously embracing innovation. Similarly, elisabetta gut's sculptures and installations delve into themes of confinement and fragility—reflecting a thoughtful engagement with contemporary concerns. Daniele Innamorato’s collaborative work as founder of Kings Collective underscores the platform’s dedication to fostering collective creativity and pushing artistic boundaries.
Viafarini: An Architectural Canvas
The Viafarini gallery complex serves as an integral part of THAT’S CONTEMPORARY's narrative. Designed by architect Marco Zanuso Jr., this building embodies Milanese architectural modernity—a space deliberately conceived to stimulate artistic dialogue and showcase experimental exhibitions. Its expansive layout encourages exploration and contemplation, mirroring the platform’s ethos of fostering engagement with cutting-edge art.
A Unique Perspective on Contemporary Art
THAT'S CONTEMPORARY distinguishes itself from conventional museums by prioritizing active participation and disseminating knowledge beyond physical walls. It operates as a dynamic online resource—a vibrant hub for artistic discovery—solidifying its position as an indispensable guide for anyone wishing to experience Milan’s flourishing contemporary art scene.
