Sir Alfred James Munnings

Život Sir Alfred James Munnings

Príbeh, ktorý napísal Sir Alfred James Munnings, sa začal v tichej a pracovnej atmosfére mlynov v Mendhame. Narodený 8. októbra 1878, vstúpil do sveta definovaného rytmom rieky a neustálym pohybom mlynárskeho kolovratu. Bol druhým z šty_roch synov Johna a Ellen Munningsových a jeho rané roky formovala prítomnosť jeho otca, ktorý bol mlynárom. Tento mlyn sa nachádzal v Mendhame v Suffolku, presne naproti Harlestonu v Norfolkze na druhej strane rieky Waveney – v mieste, kde pohyb vody a námaha zvierat boli jeho stálymi spoločníkmi.

Vychovávaný v takomto prostredí, chlapec vyrastal v obklopení rušom pracujúceho mlyn a každodenným prichádzaniu koní a koľiesových vozovov, ktoré slúžili potrebám miestnej komunity. Táto skorá expozícia sily zvierat a praktickej reality vidieckeho života sa mu neskôr stala spoločníkom na plátne. Bol dieťaťom vidieckeho Suffolk, krajiny vlnitých polí, ktorá sa stala hlavnou postavou jeho života aj jeho tvorby počas nasledujúcich málo rokov.

Rané roky, rodina a vzdelávanie

Narodený v roku 1878 v mlynze Mendham, na hranici medzi Suffolkom a Norfolkom, bol Alfred James Munnings druhým z štyroch synov. Jeho otec, John, bol mlynár a jeho matka, Emily, pochádzala z farmárskej rodiny. Chlapec vyrastal v neustálom, rytmickom pulze pracujúceho mlynčiska, kde príchod koní a ťažkých vozov ťahaných koňmi tvoril stály sprievod jeho detstva. Toto skoré ponorenie do pohybu zvierat a práce na vidieku neskôr podľahlo jeho ostrému oku pre ztvornenie konského tvaru.

Jeho cesta k umeniu sa začala veľmi neskoro, už v štrnástich rokoch, keď nastúpil do apprenticeského výcviku u Page Brothers, tlačiarne v Norwichi. Toto obdobie výcviku bolo nevyhnutné, pretože ho naučilo disciplíne dizajnu a precíznosti pozorovania prostredníctvom tvorby reklamných plakátov. Počas výcviku vyhľadával ďalšie vzdelávanie na umeleckej škole v Norwichi a snažil sa vyrovnať praktické nároky tlačiarne so svojimi rastúcúcimi ambíciami umelca.

Náhlá a bolestivá nehoda v roku 1898 ohrozila jeho vyčnievajúcu kariéru. Počas pobytu na poliach mu trn pri spôsobil stratu zraku v pravom oku. Takýto úder by mohol ukončiť ambície menej odhodlaného človeka, no on pokračoval v štúdiu aj vo svojej tvorbe. Už v roku 1899 bolo jeho talentové nadanie uznané Kráľovskou akadémiou umení, kde boli jeho prvé dve maľby prijaté na letnú výstavu.

Umelecký rozvoj a škola Newlyn

Keď mladý muž odišiel od praktických úloh v tlačiarne, jeho oči začali hľadať svetlo prírodného sveta. Svoje rané roky strávil maľovaním en plein air, čo je prax, ktorá mu umožnila zachytávať meniace sa atmosféry vidieka priamo zo zdroja. Toto oddanie práci v exteriéri mu pomohlo rozvinúť bystrý zmysel pre to, ako svetlo interaguje s krajinou. Jeho rané témy vychádzali z života, ktorý tak dobre poznal, často sa sústredili na rurálne scény vidiecka Suffolk. Veľkú inšpiráciu našiel v pohľade na kone a prítomnosti cigánov kráčajúcich polami, čo boli témy, ktoré zostali centrálnymi prvkami jeho umeleckej vízie počas mnohých rokov.

Do roku 1912 jeho cesta viedla k skupine umelcov zo školy Newlyn, s ktorou zostal spojený až do roku 1914. Toto obdobie bolo pre jeho rast kľúčové, keď sa ponorel hlbšie do tradícií reprezentatívneho maľby. Nebol len študentom formy, ale mužom, ktorý bol hlboko investovaný do rytmov zeme a zvierat, ktoré ju obývali. Čas stratený s umelcami z Newlyn mu pomohol vypracovať schopnosť preložiť pohyb a ducha jeho predmetov na plátno, čím sa posunul od jednoduchého pozorovania k hlbšiemu porozumaniu zvolených tém.

• A Gipsy Campfire
• Two Calves grazing by a Hedge

Vojenský umelec a oficiálne zamówrenia

Velká vojna vytiahla Sir Alfred James Munnings z tichej a pokojnej anglickej vidie, hlbšie do ťažkanej atmosféry vojenskej služby. V roku 1917 jeho hlboké porozumie konšej anatomii a temperamentu ho priviedlo k práci ako armádneho skúšateľa koní v Calcot Park neďaleko Readingu v hrabskem Berkshire. Táto zodpovednosť si vyžadovala ostré oko pre fyzický stav zvierat, ktoré boli pre vojenský úsilie nevyhnutné. Jeho odbornosť bola rýchlo uznaná v širšom meradle, keď bol poverený ako oficiálny vojenský umelec pri Kanadskej jazdeckej brigade. Na začiatku roka 1918 sa tak ocitol v samom srdci działa, v blízkosti Kanadských expedičných siál, kde na vlastnej oči svedčil surovú realitu frontovej reality.

Toto obdobie konfliktu zanechalo trvalú stopu v jeho vnímaní sveta; prešiel totiž od pozorovania jednoduchých rytmov vidieckeho života k dokumentovaniu životne dôležitých, často tragických logistických a bojových úloh, ktoré v vojne vykonávali kone. Jeho schopnosť zachytiť tieto témy mu priniesla ďalšie významné uznanie aj po skončení nepriateľských útokov. Bol si vybraný Kanadským fondom pre vojenské pamätníky Lorda Beaverbrooka, aby vytvoril diela, ktoré by uctili obetavosť kanadského vojenského úsilia. Práve cez tieto významné zamówrenia Sir Alfred James Munnings prešiel transformáciou z maliara miestnych sceniek na kronikára obetavosti celého národa, čím si zabezpečil svoje trvalé miesto medzi najvýznamnejšími umelcami svojej generácie.

Mecenáši, zamówavania a spoločenské kruhy

S rastúcou reputáciou sa Sir Alfred James Munnings začal pohybovať v najvplyvnejších kruhochoch britskej spoločnosti. Stal sa žiadaným portrétistom, ktorý si našiel stabilné uplatnenie medzi aristokratiou a v fascinujúcom svete vysokostavných koníckých pretekov. Tieto prestížne zamówavania mu priniesli značné bohatstvo, ktoré mu umožnilo získať Castle House v Dedhame v Essexu – domov a štúdiu, kde žil a tvoril mnoho rokov. Jeho spoločenské postavenie sa odzrkadľovalo aj v spoločnosti, ktorou sa obklopoval; bol členom „Other Club“ Sir Winston Churchill a udržiaval hlboké, celoživotné priateľstvá s významnými osobnosťami, akými boli umelkyňa Dame Laura Knight či národný básnik John Masefield.

Jeho schopnosť zachytiť skutočného ducha svojich modelov mu umožnila s ľahkosťou pohybovať sa medzi formálnymi salónmi establishmentu aj v živom menej striktných, ale vášnivých gatherings elity. Pohyboval sa s prirodzenou gráciou medzi tichom svojho štúdia a pulzujúcou atmosférou pretečianského sveta. Táto spoločenská fluidita bola charakteristická pre jeho stredné roky, kedy sa transformoval z mladého muža pozorujúceho rurálny život v Suffolku na ústrednú postać národného kultúrneho prostredia. Jeho väzby neboli len profesionálne; boli to vlákna, ktoré vtáčali jeho osobný život do samotnej látky britského života polovice 20. storočia.

Technika a umelecký štýl

Jego brushol by sa pohybovala s určitou slobodou, pričom uprednostňoval voľné ťahy štetcom, ktoré na plátno vnášali hmatateľný pocit pohybu. Nepokúšal sa len tak jednoducho replikovať scénu, ale jeho cieľom bolo zachytiť pocť, často využívač paletu farieb, ktorá pôsobila živým dojatom a bola plná svetla. Tento prístup bol obzvlášť zjavný, keď venoval svoju pozornosť koňskej forme. Ovládal hlbokú maestriu v portrétovaní koní, pretože rozumel tomu, ako sa svaly a šľachy pohybujú pod kožou, čo mu umožnilo vykresliť kone s hlbokým vnímaním ich ducha a sily.

Tento oddaný prístup k fyzickej realite jeho predmetov bol počas celej jeho kariéry konštantou. Snažil sa vytvárať umenie, ktoré by človekač dušu naplnilo obdivom a čistou radosťou, čo bol cieľ, ktorému dosahoval prostredníctvom svojho záväzku k reprezentatívnej zručnosti. Jeho schopnosť preložiť energiu krajiny alebo napätie pretekov bola uznaná v grandióznych rozmeroch, keď jeho diela boli zahrnuté do olympijských umeleckých súťaží uskutočnených v rokoch 1928, 1932 a 1948. Snažil sa nájsť esenciu anglického vidieku, pričom sa sústredil na rytmy rurálneho života a svetlo, ktoré zaplavovalo polia.

• The Red Prince Mare
• Before the Start, Newmarket
• Winter Exercise

Neskoršie roky a predsedníctvo v Kráľovskej akademii

V záhorskom období svojej kariéry Sir Alfred James Munnings vystúpil na samotné vrcholy britského umeleckého establishmentu. V roku 1944 bol zvolený za prezidenta Kráľovskej akademie umení, v čine, ktorý si udržal až do roku 1949. Toto obdobie predstavovalo významnú éru uznania za jeho celoživotnú oddanosť tradičnej reprezentatívnej maľbe. V tom istom roku bol udelený titul rytíra, čo bolo vyznenajenie odrážajúce jeho prestíž v kultúrnom živote národa. Jeho vplyv v týchto inštitúciách bol hlboký, hoci sa stal hlasným obhajcom klasických hodnôt v čase, keď sa v umeleckom svete vlnili prúdy modernizmu.

Jeho počty vyznamenávania sa v 40. rokoch 20. storočia naďalej rozrastali. V roku 1947 bol menovaný rytírom Kráľovskej viktoriánskej radosti, čím sa ešte viac upevnil svoj prestížný status. Väčšinu tohto času strávil v Castle House v Dedhame v Essexu, kde pokračoval vo svoj mej tvorbe a tam žil. Umelec zostal aktívny vo svojich umelckých úsiakoch až do svojej smrti 17. júla 1959. Jeho život, ktorý sa začal v tichých mlynských krajinách Suffolku, sa uzavrel po dekádach dokumentovania pohybu a ducha anglického vidieka.

Odkaz a trvalý vplyv

Sir Alfred James Munnings zostal verným strážcom starých tradícií, aj keď v galériách Európy začali fúkať vetry zmien. Nosil v sebe hlboké presvedčenie o nevyhnutelnosti zachovávania tradičných umeleckých hodnôt, čo bol postoj, ktorý ho často stawil do protikladu s meniaci sa prúdmi jeho éry. Tento vzdor bol najznámejší počas rozhlasového vysielania BBC v roku 1949, kedy vysielal ostrú a úprimnú kritiku vzostupujúceho kubizmu a surrealizmu. Tieto smerov nie len pozoroval zďaleka; on sa ich aktívne bránil, pretože ich odklon od reprezentatívnej zručnosti, ktorú si tak vzal k srdcu, považoval za neakceptabilný.

Jeho život bol neustálym zápasom o zachytenie miznúcej Anglicko, snahou, ktorá za sebou zanechala obrovské umelecké díelo dokumentujúce rytmy vidieka a ducha koní. Toto oddanie tomu, čo je hmatateľné a skutočné, zabezpečilo, že jeho vízia bude pretrvávať dlho po tom, čo samotné témy zmizli z krajiny. Aj jeho osobný život bol poznačený určitou intenzitou charakteru, vlastnosťou, ktorá mu umožnila vypracovať sa od syna suffolského mlynára až na najvyššie obally britského umeleckého establishmentu. Po jeho smrti boli jeho popolky pohrbené v katedrále svätého Pavla v Londýne, čo bolo posledné odpočinutie dôstojné muža takejto verejnej významnosti a pevného presvedčenia.

Kde dnes uvidieť jeho diela

Prejsť si izbami Munningsovho umeleckého múzea v Dedhame v Essexu je ako vstúpiť priamo do priestoru, kde umelec niekedy žil a tvoril. Toto múzeum si zachováva atmosféru jeho štúdia a ponúka pohľad na pokojný život, ktorý si vybudoval v Castle House. Zostáva dôležitým miestom pre tých, ktorí chcú pochopiť tohto muža prostredníctvom predmetov a pláten, ktoré ho sprevádzali v jeho každodennnej existencii.

V Colchesteri ponúka Munningsovo múzeum odlišnú perspektívu a uchováva kolekciu približne 150 obrazov a kresieb. Toto miesto umožňuje detailné štúdium jeho technických zručností a oddanosti equestrianálnej tematike, ktorá definovala jeho celú kariéru. Okrem týchto vyhradených priestorov je jeho prítomnosť cítiť aj v veľkých inštitúciách hlavného mesta. British Museum uchováva diela tohto umelca, zatiaľ čo Národné armádne múzeum v Londýne vystavuje jeho maľby, vrátane tých, ktoré dokumentujú kľúčovú úlohu koní počas Veľkej vojny.

• The Red Prince Mare
• The State Procession to Ascot
• Winter Exercise
• The gypsy