André derain Ručne maľovaná olejná reprodukcia

Raný život Henri Matisse

Henri Matisse sa narodil 31. decembra 1869 v tkáčovskej chatke na ulici rue du Chêne Arnaud. Tento malý domček v Le Cateau-Cambrésis vo Francúzsku bol východiskom pre život, ktorý sa neskôr vzdalil od pokoja departementu Nord. Bol najstarším synom bohatého obchodníka s obilím, narodeným v rodine, ktorá sa venovala stabilnému a praktickému obchodu s plodinami krajiny. Jeho rané roky sa odohrávali v Bohain-en-Vermandois v Picardii, v mieste, kde rytmus života diktovali ročné obdobia a potreby rodinného podnikania.

Prostredie jeho výchovy bolo od štartu ďaleko od umelníckeho ateliéru. Vyrastajúc v regióne Picardie, bol obklopený všednosťou a praktickosťou kupieckej domácnosti. V týchto prvých rokoch nebol vidieť žiadny náznak vášne pre štetec alebo pigment. Namiesto toho bol jeho existencia formovaná očakávaniami rodiny a neapoludovaným, pokojným životom syna obchodníka s obilím v severofrancúzskom meste.

Rané vzdelanie a právne štúdiá

Po ukončení strednej školy sa Matisse presťahoval do Paríža, aby študoval právo. V roku 1887 sa tu venoval rigidným štruktúramam právnej teórie. Toto obdobie bolo poznačené tichou, disciplinovanou prácou, ktorú vyžadoval život študenta v tejto veľkomestskej metrópole. Hneď sa mu však nepodarilo nájsť cestu do štúdia; namiesto toho sa vydal po profesionálnej dráhe, ktorá sa zdala byť od plátna vzdialená celé roky.

Život ho však nakoniec vrátil späť do Le Cateau-Cambrésis. Tam pôsobil ako súdny administrátor, kde na seba vzal administratívnu zodpovednosť miestneho právneho systému. Pracoval aj ako právny úradník u notára, čo bola rola siľne vyžadujúca precíznosť a stabilnú ruku. Tieto roky strávil medzi dokumentmi a oficiálnymi povinnosťami, ďaleko od farieb, ktoré si neskôr tak radostne osvojil. Bol mužom zákona, skôr než sa stal mužom štetca.

Umelecké vzdelanie a rané vplyvy

Prechod od štúdia práva k plátnu si vyžadoval formálne zakotvenie v klasických tradíciách Paríža. Tento proces začal zápisom na Académie Julian a neskôr pokračoval na École Nationale des Beaux-Arts. Počas týchto rokov sa nachádzal v učebniach pod vedením William-Adolphe Bouguereau a Gustave Moreau. Práve títo učitelia mu poskytli technický základ, ktorý mu neskôr umožnil odvážne odklonovať sa od tradície. Svoj čas venoval asimilácii metód svojich mentorov, pričom sa učil disciplíne kreslenia a pochopeniu štruktúry formy.

Jeho zrak sa však neskôr začal orientovať smerom k tichej kráse starších majstrov. Pozorne študoval diela, ktoré vytvorili Jean-Baptiste-Siméon Chardin, Nicolas Poussin a Antoine Watteau. Títo umelci ponúkali iný spôsob vnímania sveta, zameraný na usporiadanie predmetov a váhu kompozície. Matisse skúmal, akým spôsobom pracovali so svetlom a jemnými textúrami svojich motívov. Toto obdobie nebolo o náhlom výbuchu farieb, ale skôr o hlbokom pochopení skrytej logiky dobre vybudovaného obrazu. Prostredníctvom týchto pozorovaní si budoval vlastný bohatý slovník čiar a tvarov.

Objavenie farby a fauvizmus

Prechod k paličke a farbám začal v období hlbokého ticha. V roku 1889 ho náhle zasiahol zápal slepého čreva, ktorý si vyžadoval dlhú rekonvalescenciu, a práve počas tohto obmedzenia na lôžku sa v ňom zakotvil akt maľovania. To, čo začalo ako jednoduchá sada umeleckých potrieb od jeho matky, sa postupne premenilo na nový spôsob vnímania sveta, ktorý úplne nahradil jeho predtydajší záujem o právo. Z ticha convalescencie sa vydal na hľadanie nového vizuálneho jazyka, ktorý by nakoniec prekročil všetky tradičné metódy, ktoré si študoval v Paríži.

Zlom v jeho farebnej palete nastal v roku 1896 počas návštevy ostrova Belle Île. Tam stretol austrálskeho maliara Johna Russella, ktorý ho oboznámil so svetlom impresionizmu a expresívnym, bohatým nanášaním farieb, ktoré nachádzame v díle Vincenta van Gogha. Tieto stretnutia odstránili potrebu tlmeného, zemistého realismu. Začal používať farbu ako priamy nástroj vyjadrenia, pričom uprednostňoval odtlačky, ktoré reagovali na emócie, namiesto doslovného vzhľadu predmetu. K roku 1905 sa tento prístup vyvinul do fauvistického hnutia. On a malá skupina ďalších umelcov používali intenzívne, nenaturalistické farby, ktoré šokovali každého, kto bol zvyknutý na striedmavé, akademické štýly.

• Woman with a Hat (1905)
• The Joy of Life (1906)

Štýl a umelecké techniky

Jeho ruky sa pohybovali medzi mnohými rôznymi formami vyjadrenia. Pôsobil ako výtvarník, grafik aj sochár, pričom často tvaroval hlinu, ktorá sa neskôr odlievala do bronzu. V mladosti experimentoval s divizionistickou technikou, ktorú si osvojil po prečítaní eseje od autora menom Paul Signac. Tento prístup mu umožnil budovať farbu prostredníctvom výrazných, oddelených ťahov štetca namiesto hladkého miešania odtieňov.

S každou zmenou jeho umeleckej praxe sa menili aj jeho nástroje. Pri práci s akvatintou využíval techniku chine-collé na vrstvenie materiálov. Neskôr jeho metóda vytvárania koláží z vyrezaného papiera zahŕňala proces šablónovania pochoir, ktorým dosahoval špecifické vizuálne efekty. Tieto voľby odzrkadľujú neustály prechod v spôsobe, akým pracoval s povrchom svojho diela – od precíznosti grafiky až po fyzický akt vyrezávania a uspokojujúce usporiadanie tvarov.

• Goldfish (1911)
• Luxe, Calme, et Volupté (1904)
• The Dance (1910)
• Blue Nude III (1952)

Neskoršie roky a diela z vyrezaného papiera

V roku 1941 zmenila diagnóza abdomínálneho karcinómu fyzické nároky jeho tvorby. Po dvoch zásadných operáciách v rokoch 1941 a 1942 sa pre Henri Matisse stalo čoraz ťažším stáť pri palici a maľovať na stojane. V tejto náročnej životnej situácii však našiel nový spôsob expozície svojej kreativity pomocou nožníc a farebného papiera. Táto metóda, známa ako koláž z vyrezaného papiera, mu umožnila manipulovať s tvarmi a farbami v sediacej polohe. Maľoval veľké listy papiera a následne ich vyrezával do organických tvarov, ako sú listy alebo postavy, čím vytváral úplne nové, živé kompozície.

Tieto diela často odkazovali na témy a motívy z jeho ranších obrazov, no predstavené boli s iným druhom štrukturálnej jasnosti. V roku 1947 vydal knihu s názvom Jazz, ktorá obsahovala tieto farebné koláže z vyrezaného papiera. Tento proces bol preňho spôsobom, ako pokračovať v neskutočnom prieskume formy a farby, aj keď jeho fyzické sily boli obmedzené. Zameriaval sa na vzťah medzi tvarmi a priestorom okolo nich a našiel spôsob, ako vyjadriť pohyb prostredníctvom jednoduchého aktu vyrezávania a usadzovania.

• Jazz (1947)
• Blue Nude III (1952)

Kde dnes uvidíte jeho majstrovské diela

Prechádzajúc sa chodbami Hermitage Museum v Petrogradoku, môžete v ich bohatej zbierke natrafiť na jeho diela. Medzi nich patrí monumentálne dielo z roku 1909, The Dance, ktoré na zamówierku vytvoril pre ruského zberateľa. Prítomnosť jeho obrazov v parížskom Musée d’Orsay zase umožňuje pozorovať spôsob, akým v raných parížskych rokoch pracoval s farbou a formou.

V New Yorku uchováva niekoľko jeho diel Museum of Modern Art. Tieto práce ponúkajú fascinujúci pohľad na to, ako sa jeho štýl počas dekád transformoval. Podobne ako v ňom, aj v Národnej galérii v Londýne nájdeme jeho obrazy, ktoré poskytujú odlišnú perspektívu na jeho umelecký vývoj. Jeho prítomnosť v týchto významných inštitúciách umožňuje tiché pozorovanie toho, ako využíval pigment na definovanie priestoru.

• The Dance (1909)
• Goldfish (1911)
• Luxe, Calme, et Volupté (1904)