Emanuel Fohn

Raný život, rodina a vzdelanie

Emanuel Fohn sa narodil 26. marca 1881 v Klagenfurte am Wörthersee v Rakúsku. Jeho cesta k životu zasvetľenému umeniu však nebola priamou čiarou. Začínal v prísnom disciplinálnom rámci právnych štúdií, no táto cesta sa mu predčasne prerušila. Nakoniec sa rozhodol opustiť právo, aby sa mohol úplne a bez výhrad zasvetiť maliarstvu.

Prechod zo študenta na praktika začal v Dachau, kde si odpracoval svoje prvé učňovstvo. Toto základné obdobie ho priviedlo k formálnym štruktúrám európskeho umenia. Následne sa presťahoval do Mníchova, aby študoval na Akadémii krásnych umení pod vedením Angela Janka a Hugo von Habermanna. Jeho umelecký rozvoj pokračoval pod poučením Hansa von Hayeka.

Širšie vzdelávanie sa mu rozširováva v čase, keď sa presúva do samotného srdca nemeckého umeleckého života. V Berline študoval u Lovisa Corintha, čím si ešte viac zdokonalil svoj technický prístup. Tieto roky výučby v Mníchove a Berline položili pevné základy pre jeho neskoršiu kariéru ako maliara a restaurátora.

Život a cestovanie po Európe

Rytmus profesionálneho života Emanuela Fohna sa náhle mení s nástupom vojny. Medzi rokmi 1915 a 1918 slúži v armáde, čo je obdobie prerušenia, ktoré predchádza jeho návrat do akademickej sféry. Následne si získava miesto na VŠSP v Hamburgu, kde zastáva katedru na tejto inštitúcii. Toto obdobie vyučovania však ustupuje nomádickej existencii. Po odsloužení služby putuje cez Španielsko a Itáliu, pričom v každej krajine hľadá nové prostredie pre svoju umeleckú tvorbu.

Tridsiatosti prinášajú obdobie dlhoročného pobytu v Ríme, kde prebýva od roku 1933 až do roku 1943. Toto dekáda predstavuje významné kapitoly jeho života, ktoré sa odohrávali na pozadí meniacej sa Európy. K roku 1943 sa jeho pohyb smerujúci na juh pokračuje, avšak cieľ sa mení. Usádza sa v Kastelruthe v Južnom Tyrolsku, kde zostáva už od toho roku až do konca svojho života.

Umelecký štýl a kolekcia

Fohnov štítek sa sústredí predovšetkým na svetlo. Jeho tvorba sa opiera primárne o impresionistickú tradíciu, v ktorej vytvára krajinárske štíhľavé scény a veduty v jasných farbách. Jeho paleta uprednostňuje čistotu a jasnosť, čím dokonalé zachytávať jedinečnú atmosféru scén, ktoré na plátne vykresľuje. Táto technická predilejšie k svetlu a farbe definuje jeho vizuálnu stopu, ktorá sa vzdaluje od ťažkých tieňov typických pre konzervatívnejšie akademické štýly.

V roku 1933 sa vydal k svojej študentke, Sofie Schneiderovej. Spoločne sa tento pár venoval ochrane umenia a vybudovali významnú kolekciu obsahujúcu diela z 18. a 19. storočia. Tento záujem o umeleckú históriu však nadobudol dramatický obrat počas nacionálno-socialistického režimu. Keď vrchnosť klasifikovala rôzne diela ako „degeneratívne umenie“, Fohn a jeho manželka sa rozhodli tieto kusy získať. Mnohé z týchto diel zakúpili za skromné sumy, čím ich efektívne zachránili pred stratou alebo zničením zo strany režimu.

Odkaz a miesta, kde možno obdivovať jeho diela

Ochrana umeleckej a osobnej histórie Emanuela Fohna je neoddeliteľne spájaná so zásadným prínosom jeho rodiny. V roku 1964 darovali manželi svoju bohatú kolekciu Bavérie štátnej galérii výtvarného umenia. Táto kolekcia dnes predstavuje jeden z vitalných pilierrov inštitucionálnych zbierok v Nemecku. Avšak vplyv jeho života presahuje rámec samotných fyzických diel; jeho odkaz sa prenáša aj do vzdelávania budúcich generácií prostredníctvom špeciálnej nadácie. Po jeho smrti založila Sophie Fohn stipendium Emanuela a Sophie Fohna, ktoré slúži na podporu výnimočne talentovaných študentov z Rakúska a Južného Tyrolu.

Jeho maľby dnes nachádzajú svoje miesto v niekoľkých významných regiónálnych archívach. Múzeum mesta Bolzano uchováva diela tohto umelca, zatiaľ čo jeho majetok je spravovaný v Tiroler Landesmuseum Ferdinandeum. Práve tieto miesta zabezpečujú, že jeho prítomnosť v kultúrnej obele prostredia zostáva zachovaná a stále nás oslovuje.